Cestopis
Skôr než sa ocitneme v raji uprostred Tyrhénskeho mora musíme podniknúť cestu naprieč Talianskom až na juh, preplávať trajektom Messinskú úžinu a pristáť v neveľkom prístavnom mestečku Messina, kde inde než na ostrove Sicília.
Sicília je iný svet, úplne nepodobný Európe, ktorú poznáme. Je to veľmi hornatá, bezlesnatá krajina so suchým podnebím. Hospodárske usadlosti sú roztrúsené po strmých svahoch, dediny v našom slova zmysle tu neexistujú. Na architektúre stavieb je stále možno sledovať vplyv Grécka a Ríma, ktorý je patrný v celom stredomorí.
Sicílčania sú etnicky obtiažne zaraditeľný národ. Vystriedali sa tu Gréci, Rimania, Vandalovia, Ostrogóti, Byzantínci, Arabovia, je tu možné vidieť aj svetlovlasých potomkov Normanov. Hovoria dialektom, ktorý je odlišný od spisovnej taliančiny a Taliani zo severu, ktorí na Sicílii nikdy neboli mu nerozumejú.
Naša cesta pokračuje ešte necelú hodinu, Víta nás prístav Milazzo, odkiaľ vychádzajú trajekty na jednotlivé ostrovy Liparského či Eiolského súostrovia. Vchádzame na neveľký trajekt ponúkajúci pohodlnú cestu obvyklému počtu pasažierov. Plavba prebieha príjemným tempom a máme dosť času, aby sme sa pohľadom rozlúčili s pobrežím ostrova Sicília. Odchádzame do útrob trajektu a oddávame se plní zážitkov večeri zloženej z olív rôznych druhov, orieškov, mandlí, hroznového vína, rybičiek a syrov. Popíjame ľahké šumivé víno frizzante v očakávaní ďalších dobrodružstiev v cieli našeho putovania...
Pozemský raj v Tyrhénskom mori sa nachádza niekoľko málo desiatok kilometrov severne od Sicílie. Z hlbín mora tu vystupuje sedem väčších a desiatky malých vrcholkov hôr sopečného pôvodu v neobyčajne atraktívnej a pozoruhodnej podobe s miernym podnebím. Svoje meno získali ostrovy po gréckom bohu vetra Aiolovi - Aiolské / Eiolské / ostrovy.
Všetky ostrovy sú vrcholkami mohutného vyzdvihnutia vulkanického pôvodu o celkovej ploche 117 km2 a vznikli pred mnohými miliónmi rokov v mieste kontaktu africkej a európskej dosky. Tri najväčšie z nich, od juhu k severu, sú Vulcano, Lipari a Salina. Západne sa nachádzajú Filicudi a Alicudi, severovýchodne ležia Panarea a Stromboli. Zemepisná poloha ostrovov má vynimočne miernu klímu, ktorá je stredomorská a subtropická. Ročná priemerná teplota je 14 -16°C, v lete sa teploty pohybujú okolo 35°C a zrážky sú výnimočné. Ostrovy sú niekedy aj šesť mesiacov bez dažďa pretože obdobím dažďov je jeseň a zima.
Tento malinký kúsok sveta so svojími jaskyňami, útesmi a vulkánmi bol v dobách minulých podnetom k vzniku mnohých legiend. Ostrovy boli obývané už v prehistorickej dobe, o čom svedčí množstvo cenných artefaktov nájdených predovšetkým na ostrovoch Panarea, Lipari, Filicudi, Salina a Stromboli. Grécky kolonizátori osídlujú ostrovy v 6. stor. pred n.l. V 5. stor. pred n.l. boli ostrovy spustošené nájazdníkmi z mora a od 3. storočia pred nl. nasleduje nadvláda Ríma. Po Saracénoch prichádzejú Normani a ostrovy musia čeliť aj obliehaniu a pustošeniu tureckými loďami. Od 17. stor. sa Liparské ostrovy stávajú súčásťou Kráľovstva Sicílie.
Ostrov Vulcano
Po chvíli už opäť z paluby lode sledujeme pomaly sa približujúci kúsok zeme - ostrov Vulcano. Konečne vchádzame do prístavu Porto di Levante a vstupujeme na pevninu. Víta nás svetielkujúce prístavné mestečko plné letných vôní a veselých hlasov, z neďalekých krčmičiek znejú tóny rytmickej sicílskej hudby. Odchádzame do neďalekého kempu a príjemne unavení si ľaháme v pohodlných bungalovoch k zaslúženému spánku.
Ostrov Vulcano bol známy Grékom pod menom Hieva už v 5. storočí pred n.l., ale boli to rímski spisovatelia,ktorí mu dali meno Vulcania. Aj keď už južná skupina sopiek nebola aktívna od doby kamennej, na strane severnej dochádzalo k častým výbuchom. Posledné erupcia centrálneho kráteru nastala v rokoch 1888 a 1890. Od tejto doby sa kráter nachádza v solfatárnom = postvulkanickom stave, ktorý je charakteristický unikaním horúcich vodných pár a síry.
Odpočinutí po výdatnom spánku a po bohatých raňajkách dnes ešte z vlastných zdrojov sa vydávame na prvúí prieskumnú cestu ostrovom. Prechádzame medzi početnými vkusne upravenými apartmánmi, hotelmi a reštauráciami lemovanými pestrofarebnými záhradami s nádhernou flórou zloženou z opuncií, ibiškov a početných druhov....typických pre toto podnebie. Po chvíľke chôdze prichádzame k neveľkému jazierku žlto-šedivej farby so stúpajúcou parou a s hladinou pokrytou vykukujúcimi hlavami príjemnemu bahennému kúpeľu oddávajúcich sa turistov. Toto pre návštevníkov ostrova toľko atraktívne plytké termálne jazierko sa nachádza neďaleko prístavu, do ktorého sme priplávali. Je typickým úkazom solfatárnej činnosti na ostrove. Jazierko neustále prebublávané sírnymi plynmi, oxidom uhličitým a horúcou vodnou parou ponúka kúpanie s potieraním aj v zimných mesiacoch
Samotné jazierko je slané, aj keď nemá priame spojenie s morom. Pri bolestiach chrbta je možné sa nahriať v jednom z mnohých otvorov v blízkej tufovej kope,ktorými unikajú suché horúce plyny. Teplé vývery pokračujú aj do mora, kde je ukotvená stará plachetnica, ktorá pripomína doby, keď ostrovy slúžili ako útočisko pirátov všetkých možných národností.
Prechádzame jednou z početných uličiek lemovaných množstvom obchodov, stánkov s ovocím a zeleninou , barov a reštaurácií a pomaly sa zoznamujeme s týmto rušným mestečkom. Obchádzame podivnú stavbu tvorenú kupolou, v ktorej je umiestnené moderné observatórium ponúkajúce laikom aj odborníkom aktuálny stav vulkanickej činnosti na ostrove, ktorá je pod neustálym dohľadom vedcov. V mestečku nachádzame všetko dôležité pre náš pobyt. Požičovne bicyklov a malých motocyklov, banku, zmenáreň, poštu a kancelárie trajektových spoločností.Z reklamných letáčikov sa dozvedáme o neďalekom ranči, kde je možné za celkom rozumné peniaze podniknúť výhliadkovú cestu po okolných svahoch ostrova na koňoch. Čert nikdy nespí,a tak pokračujeme po dobre značenej miniatúrnej komunikácii až k ambulancii prvej pomoci,aby sme sa presvedčili, že je pre prípad potreby tam, kde má byť.
V miestnom dobre zásobenom obchodíku dopĺňame zásoby vody a s dostatočnou rezervou na výstup, ale predsa len v popoludňajších hodinách pretože sicílske slnko je sicílske slnko, podnikáme výstup do centrálneho kráteru Cratere della Fossa. Po nepríliš namáhavom výstupe sa ocitáme na vrchole (391 m.n.m.). Konečne se vyčasilo a nám sa odkrýva pohľad do samotného kráteru. Je to niečo neskutočného. Širokouhlý objektív alebo videokamera nedokážu znázorniť ten pocit priestoru a výšky,pohľad na okolné vulkanické ostrovy a more. Západný okraj kráteru je narušený dlhými trhlinami, z ktorých sa permanentne valí sírny dym. Okraje trhlín kráteru sú lemované ihličkami jasno žltej síry. Z trhlín sa miestami ozýva temné dunenie plynov unikajúcích z vnútra zeme.Plní dojmov sa po niekoľkých hodinách vraciame do mestečka a prechádzame osvetleným prístavom Porto di Ponente ležiacim hneď vedľa Porto di Levante. Nazeráme opatrne do umelo nasvietených jaskýň nad prístavom, ale do útrob vo dne nepríliš tajomne vyzerajúcích priestorov sa pre istotu nepúšťame. Je práve čas na dobrú večeru, a tak si vyberáme jednu z mnohých reštaurácií v blízkosti mora a púšťame sa do chutného sicílskeho menu.
Ostrov Panarea
Druhý deň nás čaká plavba na ostrov Panarea. Je to najmenší a údajne najkrajší ostrov archipelagu. Architektúra domčekov je úplne neeurópska, čisto biele omietky, šmolkovo modré nátery okien a dverí. Každý domček má svoje označenie, niektoré sú celkom humorné, pirátska minulosť ostrovčekov sa nezaprie. Vykurovanie domčekov nie je potrebné, systém ventilácie je naopak absolútne nepostrádateľný, v letných mesiacoch je tu pre středoeurópanov neznesiteľné teplo.
Ubytovaní sme na čiernej sopečnej pláži v plytkom zálive medzi ztuhnutými sopečnými výlevmi. Po kúpeli v mori sa rozhodujeme obísť celý ostrov. Na strmom útese sa nachádza prehistorická osada z doby bronzovej, jednalo sa zrejme o malú pevnosť, ktorej účelom bolo kontrolovať pohyby lodí a člnov v okolnom mori. Azúrovo modré more vyzerá pri pohľade z útesu až gýčovito. predierame sa krovinatým porastom, okolné skaly sú husto porastené opunciami, vyprahlé tŕnisté rastlinstvo nepripomína nič čo poznáme z našich lúk, poznávame iba akýsi stredomorský druh bodliakov.
Ostrov Stromboli
Ďalší deň nás čaká vyvrcholenie výpravy - Stromboli. Ráno odchádzame do prístavu čakáme na loď a pozorujeme okolný život.Na liparských ostrovoch sa nikto neponáhľa. Normálny život začína zhruba o deviatej ráno, keď sa ostrovania prebúdzajú. Pracovný proces, pokiaľ je to tak možné nazvať, začína zhruba od desiatej. Od poludnia do šestnástej je siesta, potom sa opäť otvárajú obchodíky až do nočných hodín.Až večer ostrovania ožívajú a napĺňajú početné prístavné taverny a krčmy, ktoré majú otvorené do tej doby, pokiaľ neodíde posledný hosť. Spomíname na ranné vstávanie do práce u nás, posielanie detí do školy, nervozitu,..Okolo desiatej prichádza rýchla okrídlená loď. S deťmi so škoskými aktovkami nastupujeme do lodi a odchádzame.
Stromboli je jediný vulkán, ktorý je charakteristický neprerušovanou erupciou, v anglosaskom svete je geológmi označovaný ako "strombolian activity", strombolský typ erupcie. Na celej zemeguli je ich iba päť. Výška najvyššieho bodu vulkánu Vancori je 924 m.n.m. Tvorí temer dokonalú pyramídu hnedočiernej farby, skoro až bronzovej. Hĺbka okolného mora je okolo dvoch kilometrů, skutočná veľkosť sopky je teda omnoho väčšia. Pohľad na približujúcu sa horu je z lode fascinujúci. Sledujeme obláčik dymu, ktorý sa neustále vznáša nad kráterom, potom oboplávame ostrov a kotvíme v prístave Scari.
Prezeráme si horu a premýšľame, kadiaľ na ňu vystúpiť. Dochádza nám voda, ideme teda k najbližšiemu obydliu požiadať o doplnenie plastových fliaš. "Bon giorno signora, agua prego", vravíme vetu o ktorej sa domnievame, že bude zrozumiteľná. Staršia pani sa otočí a pýta sa odkiaľ sme, odpovedáme, že z Čiech. Pani sa usmeje a povie plynulou češtinou "okamžik prosím". Bolo to celkom prekvapenie. Potom sme sa dozvedeli, že za mladi slúžila v Prahe na telefónnej ústredni a jej manžel u nás pracoval ako veľvyslanec. Takže sme zistili, že aj na Stromboli majú Česi svojich známych.
Po utáborení vyrážame ihneď na výstup tak, aby sme boli pred západom slnka pod vrcholom kráteru, pretože na vrchole chceme prenocovať. Celý výstup sa dá niepríliš rýchlym tempom stihnúť za 3,5 hodiny až na jeden z vrcholov sopky Pizzo o Sopra la Porta. Pri výstupe je nutné dbať skôr na bezpečnosť, než na rýchlosť. Pekná dláždená cesta, ktorá možno pamätá antické doby končí a nastáva strmý výstup. Potom sa terén konečně zmierňuje, sme v ciely. Teraz je nutné si vybrať kamenné hniezdo a obsadiť ho, pretože za nedlho bude vrchol plný. Jedná sa o chránené steny postavené z kusov lávy, slúžiace ako ochrana proti vetru, pretože v noci tu býva dosť zima. Rozbalujeme karimatky a spacáky tak, aby bolo možné sledovať v pohodlí nočné sopečné erupcie.
Na cestu ku kráteru si berieme iba fotoaparáty, malý statív a baterky. Slnko už pomaly zapadá za obzor, za chvíľu bude konečne tma a bude možné vidieť to, čo vo dne nie je možné vidieť. Je na čase vystúpiť čo najblžšie ku kráteru, aby sme ho videli v činnosti. Z vrcholu je možné pozorovať roztavené horniny pochádzajúce priamo z vnútra zeme. Teplota bázickej magmy sa pohybuje okolo 1000°C. Z výšky vidíme malé červené jazierko, ktoré vyzerá úplne nevinne. A to až do tej chvíle než sa rozbesní. potom začne divadlo, na ktoré sa nezabúda. Vždy z jedného či dvoch dielčích kráterov kaldety Stromboli začnú náhle vylietavať prúdy rozžhavenej magmy, ktoré sa menia na obrovské iskry. Vlplyvom prudkého ochladenia sa premieňajú na kusy rozžhavenej škvary, ktoré pozvolna dopadajú na svahy vulkánu a postupne chladnú a tuhnú.Celý tento jav sa opakuje v polhodinových intervaloch.Ak chcete vidieť túto show na vlastné oči, kontaktujte: CK Poznání, tř. 17.listopadu 229, 530 02 Pardubice, tel: 040/65 35 777, 65 35 401, www.poznani.cz
Predcházajúci: Sírne jazierko - Zloženie bahna
Následujúca: Reportáž ze zájezdu