Sopky
Slovo "sopka" vzbuzuje u väčšiny ľudí hrôzu a pod týmto pojmom sa im vybavia zničené mestá a veľké obete na životoch ľudí, ktoré rastú až do desaťitisícov.
Sú sopky skutočne také ničivé? Muselo v histórii dôjsť k toľkým katastrofám?
Keby si ľudia žijúci vo vulkanických oblastiach život sopiek všímali viac, určite by v minulosti k toľkým obetiam na životoch nedošlo. Väčšinou by sa ľudia stačili vysťahovať pred ničivým výbuchom. Svoje obydlia by síce nezachránili, ale životy áno.
Sopky totiž pred mohutnou erupciou varujú dosť zjavnými úkazmi, ako je napríklad slabšie či silnejšie miestne zemetrasenie, hustý a tmavý dym vychádzajúci z kráteru, ktorý obsahuje stále väčšie množstvo sírnych plynov a popolu, burácanie a dunenie vnútry vulkánu spôsobené pohybom magmy a plynov k povrchu. Často tesne pred katastrofálnou erupciou hrozivo vyšľaháva oheň z kráteru, čo pôsobí obzvláš hrozivo, a je posledným varovaním sopky pre všetko živé v okolí, čo môže utiecť, aby tak okamžite urobilo. Tomuto varovaniu inštinktívne rozumejú živočíchy a hromadne opúšťajú miesto, kde hrozí nebezpečenstvo. Ľudia v minulosti, bohužial, týmto úkazom nevenovali veľa pozornosti - nevzrušovala ich husto dymiaca a rachotiaca sopka ani zemetrasenia v jej oblasti. Nebol im nápadný ani zvýšený výskyt niektorých živočíchov na plantážach, v dedinách a mestách, ktorí sa sem presťahovali zo svahov vulkánu. Aj Vezuv varoval v roku 63 zemetrasením a neskôr dymom presýteným sírnymi plynmi a a popolom. Až až po jeho výbuchu v roku 79, ktorý bol podrobne popísaný, sa staly sopky predmetom bližšieho štúdia a trvalo ešte dosť dlho než vznikla nová, zaujímavá a veľmi dôležitá veda - 
vulkanológia. Tak ako meteorológovia predpovedajú pomocou merania ukazateľov v atmosfére počasie, tak vulkanológovia na základe podrobného sledovania sopky (rôznych meraní a chemických rozborov i v období kľudu) môžu dosť spoľahlivo predvídať možné erupcie a včas vyhlásiť evakuáciu obyvateľstva. Sopečná činnosť prináša aj niečo dobrého a toho dobrého je toľko, že to možno zatieni tie obávané katastrofy. Je to nerastné bohatstvo, termálne vody a predovšetkým mimoriadne úrodné pôdy, ktoré vznikajú zvetrávaním sopečných hornín. Z vnútra Zeme sa dostávajú na povrch horniny, ktoré obsahujú veľké množstvo cenných prvkov pre rast rastlín. Počas 2-7 rokov sa na miesta poničené erupciou vegetácia opäť vrátí. Vyzerá to, akoby sa sopky snažily štedro vynahradiť živej prírode to, čo erupciou zničili. Vulkanické oblasti v teplých krajinách sú najviac zaľudnené. Úrodná pôda sa veľmi dobre obrába a teplé podnebie umožňuje ľuďom zberať úrodu niekoľkokrát do roka. Ide hlavne o oblasť Indonézie, kde je najviac činných sopiek. Ľudia sa tu naučili so sopkami a možným nebezpečím žiť. A ani za nič by neop
ustili svoj domov, kde "pršia kamene", ktorý považujú za najkrásnejší. Vždy sa znovu vrátia na miesta, ktoré boli zavalené lávou a zasypané popolom. Sopečná činnosť má svoje nezastupiteľné miesto pri utváraní povrchu Zeme a dokonca aj pri vývoji života na Zemi.
Vznik sopečnej činnosti na Zemi
Na našej planéte vznikajú sopečnou činnosťou (podmorskými erupciami) nové ostrovy - pevniny, ktoré sú základňou pre vznik nového života na Zemi. Dokonca aj korálové ostrovy majú ako svoju základňu zpravidla sopečný kužel, ktorého vrchol je nízko pod hladinou mora. Morská voda sa na tomto mieste ohrieva a koraly tu majú výborné podmienky k životu. Vznik ostrova sopečnou činnosťou, to je úžasný prírodný jav, nádherný súboj ohňa s vodou, kedy voda postupuje ohňu maličký priestor zo svojho územia, aby na ňom vytvoril ostrov, na ktorom sa postupne usadí život. Tento súboj ohňa s vodou bol dokonca od samého počiatku nafilmovaný. Bolo to pri vzniku ostrova Surtsey južne od Islandu v novembry 1963. Podmorská erupcia začala 14. novembra 1963 a súvislá sopečná činnosť trvala až do 7. mája 1965. Vznikol tak ostrov, ktorý má rozlohu necelé 3 km2 a stal sa jednou z najvzácnejších prírodných rezervácií na svete. Na ostrov majú prístup iba vedci, ktorí tu pozorujú oživenie lávy a popolu. Na ostrove sa vyskytuje tundrová flóra, s fauny - hmyz, vtáky, tulene. Sopečná činnosť je najprudší a najrýchlejší geologický proces, ktorý umožňuje človeku počas jedinej generácie sledovať návrat života do oblasti zasiahnutej erupciou a prírodovedcom napovedá čosi o vývoji života na zemi. Samotné sopky, vulkanické pohoria a ostrovy majú svoje jedinečné kúzlo, ktoré láka turistov. Niektoré sopky na svete sú považované za posvätné a tešia sa po stáročia mimoriadnej úcte ľudí. Najznámejšia je Fudžisan v Japonsku. V Ekvádore sa obdobnej úcte teší Cotopaxi. Sopečná činnosť je ohromná prírodná sila, ktorá stojí za to, aby ju človek obdivoval a študoval. Zároveň t
ak trochu človeka nabáda k zamysleniu nad jeho konaním na Zemi - v prírode. Sopka občas pri erupcii vezme živej prírode, ale všetko bohato vráti a vynahradí. Človek, ktorý sa nad tým zamyslí, tuší v tomto prírodnom procese, akým je sopečná činnosť, veľkú harmóniu. Je to harmónia, ktorá, bohužial, chýba človeku v tomto storočí. Človek si prisudzuje právo "pána prírody" a podľa toho sa k nej aj správa. Z prírody iba berie a zďaleka nie len toľko, koľko potrebuje, ale omnoho viac. Človek začal vo veľkom rúbať a vypalovať lesy, dokonca si už trúfa na tropický les v oblasti Amazonky. S miznúcimi lesmi miznú aj živočíšne druhy. Niektoré sú dokonca nezmyselne úmyselne zabíjané pre svoju kožu, kožušinu, perie, kly atď. Priemyslom človek znečisťuje vody a ovzdušie. Človek z prírody berie, ale nič nevracia, nenahradí. K tomu ešte vojny, ktoré občas niekde vo svete vypuknú, sú omnoho ničivejšie, zabíjajú bez varovania váčšie množstvo ľudí, než akákoľvek sopečná erupcia. Krajina po vojne ostáva spustošená ničivými bombami, ktoré rozhodne nedajú spálenej pôde cenné prvky, dôležité pre rast rastlín. Takže do krajiny spustošenej vojnou sa život vracia oveľa pomalšie.
Pokiaľ si toto ľudia uvedomia, nebudú im naháňať hrôzu sopky, ale skôr tí, ktorí si vravia "homo sapiens" a svojou činnosťou narúšajú harmóniu v prírode.
Ostrov Surtsey
O katastrofách spojených s výbuchmi sopiek toho bolo už napísaného veľa, takže pojem "sopka" vyvoláva u väčšiny ľudí strach, a to aj napriek tomu, že sopečná činnosť prináša na druhej strane ľuďom aj mnoho užitočného. Či už sú to veľmi úrodné pôdy vznikajúce zvetrávaním sopečných hornin, termálne pramene, nerastné bohatstvo a v niektorých oblastiach aj obrovská geotermálna energia (Island, Japonsko, Kamčatka, Nový Zéland). Sopečná činnosť sa významne podiela na vývoji Zeme a dokonca je to aj činnosť tvorivá a životodarná. O tom sa, bohužial, už tak nepíše. Sopečnou činnosťou - podmorskými erupciami vznikla a ešte aj vzniká väčšina ostrovov v oceánoch, ktoré sa stávajú základňou pre rozšírenie života na našej planéte. Jedným z týchto ostrovov je Surtsey, ktorý vznikol južne od Islandu. Sopečné pásmo prechádza Islandom smerom severovýchodným a juhozápadným. Týmto smerom potom kopíruje stredoatlantický chrbát v oceáne, kde je rozhranie medzi pevninskou doskou euroázijskou a americkou. Obe dosky sa v týchto miestach od sebe odďaľujú a magma má možnosť ľahšie prenikať na povrch. Prejavuje sa to vulkanizmom ako na samotnom Islande, ktorý je sopečného pôvodu, tak aj podmorskými erupciami. Túto oblasť sledujú vedci , ktorí zaznamenali začiatkom novembra roku 1963 vo vzdialenosti asi 60 km južne od Islandu (blízko Vestnamayerský
ch ostrovov) zvýšenie teploty vody v oceáne zo 7 C na 9,4 C. Ďalej zistili vo vode väčšie množstvo kyseliny kremičitej než je obvyklé. V Reykjaviku boli zaznamenané slabšie otrasy. Tieto úkazy predchádzali mohutnej podmorskej erupcii, ku ktorej došlo 14.novembra 1963. Toho dňa začal búrlivý súboj ohňa s vodou, kedy oheň vybojoval v oceáne miesto pre nový ostrov. Šťastná náhoda, že sa práve vo chvíli,keď súboj oboch živlov začal, plavila okolo loď a členovia jej posádky sa stali priamymi svedkami tohoto fantastického prírodného deja - zrodenie nového ostrova. Vyzbrojení fotoaparátmi a kamerami podrobne zdokumentovali tento úžasný a vzácny prírodný jav. najprv začala voda v oceáne vrieť a spolu s parou stúpal dym so sírnymi plynmi a popolom, ktorý vytvoril mohutný mrak, dosahujúci už po hodine výšku 60 m. Ptom nasledoval ohňostroj, keď vyletovaly do výšky rozžeravené kamene. Mrak mohutnel, siahal do výšky až 900 m, takže bol vidieť až v Reykjaviku. Sopečná činnosť sa stále zosilňovala a ešte počas tohoto dňa sa začal na hladine oceánu rysovať 10 m vysoký sopečný kužeľ . Druhý deň sa zväčšil a jeho výška bola 40 m. 19. novembra bol kužeľ vysoký už 60 m a dĺžka rodiaceho sa ostrova bola temer 600 m. Súvislá sopečná činnosť trvala až do 7. mája 1965. Počas tejto doby sa na ostrove vytvorilo aj lávové jazero. Posledné lávové prúdy boli pozorované ešte v apríli 1967. Od tej doby je ostrov v kľude. Má rozlohu necelých 3 km2. Bol pomenovaný Surtsey podľa vikingského boha ohňa Surtura. Na nových mapách je už umiestnený. Vznik tohoto ostrova dal ľuďom jedinečnú príležitosť pozorovať vznik ostrova a jeho postupné osídlenie životom. Na čadičových lávach a popole sa postupne začínajú objavovať baktérie, lišajníky a machy. Nasleduje tundrová flôra, ktorá vytvára "vankúše" - husté trsy rastlín s veľmi nízkymi stonkami. Táto flóra tvorí miestami súvislejšie koberce, pokrývajúce lávu a popol. Na ostrov prilete prvý hmyz - muchy a motýli. Prileteli morskí vtáci, hlavne čajky, ktoré na ostrove zahniezdili. Na pobrežie pripávalii tulene a vyhrievajú sa tu. ... Surtsey je prísne chránenou prírodnou rezerváciou, kam človek nemá voľný prístup. Iba vedci tu môžu pozorovať život a jeho ďalší vývoj, ktorý by mal prebiehať bez akéhokoľvek zásahu človeka. Návštevníci Islandu môžu v Reykjaviku vidieť film "Zrodenie ostrova", ktorý natočil Osvaldur Knudsen so svojím synom. Obaja muži sa už 40 rokov venujú filmovaniu sopečnej činnosti na Islande. Ich zábery sú nielen zaujímavé a krásne pre divákov, ale sú unikátne a veľmi cenné pre prácu vulkanológov. Film Zrodenie ostrova získal vo svete veľký ohlas. Lúčim sa s ostrovom Surtsey a mám jedno veľké prianie, aby sa film o zrodení tohoto ostrova dostal aj do naších kín a ľudia mali možnosť zhliadnuť tento nádherný prírodný dej, ktorý je temer zázrakom.
Predcházajúci: Ubytovanie
Následujúca: Slovo geologa